Kariéra učiteľky mi začala pred piatimi rokmi a o rok na to, som začala študovať špeciálnu pedagogiku, (keďže som mala skončenú len strednú pedagogickú školu) v jednom nemenovanom meste. Celé 3 roky prebehli hladko, až na pár skúšok. Spoznala som skvelých ľudí a aj keď externé štúdium nie je to, čo denné a neužívali sme si ten vysokoškolský život naplno, páčilo sa nám to. Prednášky v sobotu o 7:10, ešte pripití spolužiaci sediaci v poslednom rade v aule, vylúčenie zo skúšky z dôvodu hlasného, nezastaviteľného smiechu, to všetko nás sprevádzalo celé 3 roky štúdia. Samozrejme, že nesmel chýbať plač, nervy, stres a každý víkend budík o 4:30 bol pre mňa hotovou katastrofou. Vidieť ako mladí ľudia v sobotu stopujú taxi z diskotéky a ja zaspatá, ovešaná notebookom, kabelkou, knihami čakám električku na stanicu a zo stanice prvý autobus do školy. Celé zle. Jediné, čo ma držalo pri živote bolo, že už som tretiačka a o chvíľu sa to celé skončí.
Nastal čas, kedy bolo potrebné nájsť si bakalársku tému a školiteľa. Samozrejme, mne sa neušla ani téma, ani školiteľ, tak som sa rozhodla, že si školiteľa vyberiem sama a tému si navrhnem tiež ja. Podarilo sa mi to, vedenie mi to schválilo a začal môj boj. Cez týždeň práca, cez víkend škola, medzi tým písanie bakalárky a aby toho nebolo málo, 12 skúšok v zimnom aj v letnom semestri. Áno, viem, nemám manžela, nemám deti, takže sa to dalo zvládnuť, no dosť som o sebe pochybovala. Bakalárku som úspešne odovzdala po termíne, so zhodou 0,0%, skúšky som s odretými ušami dotiahla do konca a nastalo študijné, dvojtýždňové voľno na štátnice. 118 téz som zmákla za pomerne krátky čas, keďže som mala aj tú výhodu, že som veľa vecí vedela z praxe a na 2 tézy som nehodila ani očkom. ZLE! Z každého predmetu sme si ťahali 2 otázky a hádajte, ktoré 2 som si vytiahla ja, dieťa šťasteny? Správne. Práve tie dve. Moja najhoršia vlastnosť je, že keď sa zatnem, nahnevám, alebo urazím, nevydám zo seba ani slovo. A tak to bolo aj vtedy. Nič. Žiadny zvuk.
,,Bohužiaľ, pani kolegyňa, štátnou skúškou ste neprešli." ,,Ďakujem pekne, teším sa na Vás v auguste." Bolo mi to úplne jedno. Jediné, čo ma mrzelo, že som sklamala všetkých ľudí okolo seba. Rodinu, priateľov, kolegyne, všetkých. Ale mohla som si za to sama. Bola som na seba maximálne nahnevaná. No nevadí, hlavu hore, je tu ešte jeden pokus. Najlepšie sa učí v lete. Keď sa všetci Vaši priatelia zabávajú, grilujú, stanujú, koncertujú a podobne. Prvé tézy, ktoré som vzala do rúk, boli tie dve nešťastné. Naučila som sa ich spredu, aj zozadu. Nepociťovala som už žiadny stres, keďže som vedela, čo ma tam čaká. ,,Vytiahnite si dve otázky." Tadááááá, zase ste to vy?? Sadla som si pred skúšajúceho, ktorý sa ma so širokým úsmevom opýtal, či som tentokrát pripravená. ,,Áno, som pripravená." Po slovách, ktoré vyšli z jeho úst som mala chuť vstať, podpáliť budovu a odísť.
,,Ale ja Vám dokážem, že nie ste pripravená." A aj my to dokázal. V ten moment sa mi zrútil svet. 3 roky môjho času, plaču, peňazí, námahy sú preč. A ešte k tomu, nie som kvalifikovaná ďalej vykonávať prácu učiteľky. Nevedela som, ako to mám oznámiť doma a v práci. Nevedela som, čo mám robiť, či sa vrátiť domov, ako sa pozriem na kolegyne a ako vysvetlím, že som bola vážne pripravená. Znenávidela som celú vysokú školu. o Týždeň mi prišiel poštou papier na posledný, opravný termín. O rok..... a ,,školné je potrebné uhradiť na číslo účtu, ktoré je uvedené nižšie." Ďakujem pekne, ale toto nikdy a v mojej hlave to bolo okamžite zamietnuté.
Preradili ma z učiteľky na asistentku a nemala som chuť na nič. Po trojmesačnom presviedčaní rodičov a nátlaku kolegýň som sa rozhodla, že si školu dokončím a vrátim sa do svojej triedy ako kvalifikovaná učiteľka. Ten odpor, zhnusenie a tlak pri otázke typu: ,,Kedy to máš?", si neviete predstaviť. S najväčšou nechuťou som sa začala učiť týždeň pred štátnicami, keď mi zrazu 3 dni pred tým veľkým dňom došiel mail, že som zo školy vylúčená z dôvodu nezaplatenia školného a nemôžem sa zúčastniť štátnej skúšky. Plač, plač, plač a nervy. Moja chuť sadnúť na vlak a rozbiť dvere na študijnom oddelení bola neopísateľná. Ako je toto možné??? Tak je toto možné, že mi poskytli zlý špecifický symbol a moje peniaze skončili neviem kde. Bolo potrebné poslať žiadosť o vrátenie peňazí, čo trvá asi 5 dní. Výborne, keďže skúška sa koná o 3 dni. Bola som rozhodnutá, že toto vzdať nemôžem. Veď už som tak blízko a ide mi o všetko. Peniaze som zohnala a poslala som ich na účet tak, že im došli presne v deň štátnic. Ako sa vraví, LTT! Priznávam sa, keď som sa ráno zobudila a zistila som, že dnes je ten deň, navštívila ma panika, stres a STRACH. Tak veľký strach zo zlyhania, že som na štátnice išla nadopovaná tabletkami. Čo sa dialo pred dverami v škole na chodbe Vám asi nemusím opisovať
Ale ten dlho očakávaný pocit, keď Vám predseda komisie blahoželá k úspešnému ukončeniu štúdia Vám neviem opísať. Neviem, čo som vtedy cítila, neviem ako som sa tvárila, ale bola som šťastná. Šťastná, že sa môžem vrátiť medzi svoje deti ako učiteľka a že som tentokrát nikoho nesklamala. Svet sa mi zrazu zdal krajší :) A čo mi toto všetko dalo? Som bližšie k Bohu a užívam si aj najmenšie radosti zo života a hlavne zo svojej práce :)
